Od Priestoru s dušou k Aetheria: Názov, ktorý odráža esenciu vedomého bývania^5min

Viete, prečo sme kedysi niesli názov Priestor s dušou? Tento výraz v sebe nesie viac než len pekné slová. Odkazuje na kvalitu priestoru, ktorá sa nedá presne pomenovať, ale ktorú možno cítiť. Možno aj vy vnímate, že niektoré priestory sa vás akosi ticho dotknú. Skúsme sa spolu pozrieť pod povrch toho, čo tvorí atmosféru domova. Možno zistíte, prečo je práve tento prístup k priestoru tak dôležitý.

"Ak sa vám páčia naše domčeky, možno je to preto, že ladia s niečím hlbším vo vás."

Priestor a duša. Duša v priestore. Vedomá architektúra

Mnohokrát si to ani neuvedomujeme, ale nevedome si zariaďujeme svoje okolie podľa toho, čo vnútorne potrebujeme. Keď niekto vytvára priestor, premieta doň aj svoj vnútorný svet: harmóniu alebo chaos.

Vnímali sme, že keď priestor nekorešponduje s naším vnútrom, máme tendenciu z neho utekať. Ale keď je v súlade, zostávame. Tak to máme s ľuďmi. Ak má človek v sebe harmóniu, jasnosť, tak sa pri ňom cítime dobre. Vyhľadávame jeho spoločnosť. Rovnako to máme aj s priestorom.

"Aj menší domček dokáže pôsobiť veľkoryso, ak je dobre navrhnutý."

Predstavte si, že ste človek, ktorý žije dlhodobo v napätí. Možno vnútorne chaotický, možno smutný, možno unavený zo sveta. A zrazu vstúpite do priestoru, ktorý pôsobí úplne opačne než to, na čo ste zvyknutý. Je tichý, usporiadaný, mäkký, otvorený. Na začiatku si to možno ani neuvedomíte. Ale vaša duša ho začne vnímať. Každodenne zažíva kvality, ktoré predtým nepoznala: pokoj, svetlo, súlad. A tie do nej postupne vstupujú. Jemne. Bez nátlaku. Priestor sa stáva terapiou. Nie preto, že niečo opravuje, ale preto, že ticho pripomína, aké to je, cítiť sa dobre. A časom sa niečo vo vašom vnútri usadí. Zmení.

1. Vnútorná potreba šírky

Naša duša túži po šírke a mäkkosti. V stiesnenom priestore sa zužuje aj naše vnútorné prežívanie. Inak sa cítime v stiesnenej kancelárii a inak v otvorenom priestore s výhľadom. Často od našich zákazníkov počujeme, že po vstupe do priestoru majú pocit voľnosti. “Aké je to priestranné!”, hovoria so skutočným úžasom v hlase.

2. Chránenosť a otvorenosť zároveň

Každý z nás túži po pocite bezpečia. Je pre nás dôležité byť prijatí, obklopení dôverou a teplom. No zároveň nechceme byť uzavretí. Potrebujeme cítiť, že sme súčasťou sveta, nie od neho oddelení.

Presne túto rovnováhu hľadáme pri navrhovaní našich priestorov. Aby chránili, ale neizolovali. Aby ste sa cítili vnútri príjemne a bezpečne, a zároveň mohli pohľadom a aj fyzicky plynule prejsť do exteriéru. Práve preto pracujeme s preskleniami, s prechodmi, s výhľadmi do krajiny. Vnútro a vonkajšok sú v dialógu.

3. Svetlo ako živý element

Svetlo má charakter rozpínania. Prináša život, dotýka sa, oživuje. Naše domčeky navrhujeme tak, aby mali dostatok presklenia a svetlých prírodných povrchov. Svetlo prúdi, cirkuluje. Miestnosť so svetlom má flow, teplo, rytmus. Hovoríme tomu teplo domova.

4. Geometria a súvislosť

Priestor vnímame nielen očami, ale celým telom. Keď je v miestnosti všetko v súvise - línie, proporcie, tvary - cítime pokoj. Všetko do seba zapadá. Nič neruší.

Ľudské telo nie je hranaté, ale mäkké, zaoblené. Aj naše kosti, svaly, orgány – všetko v nás sa prirodzene zakrivuje. Keď sú tieto línie premietnuté aj do priestoru, vzniká súlad. Cítime, že sme na správnom mieste.

Preto v našich domčekoch používame kruhové okná, oblé kúty, schodnice a pracovnú dosku bez ostrých hrán či zaoblenie fasády okolo okien. Takéto tvary nepôsobia na telo agresívne. Nervový systém sa uvoľní. Zmizne napätie, ktoré v sebe nosíme z ostrých liniek sveta vonku. Prirodzené krivky nás upokojujú a vytvárajú jemný pocit bezpečia.

"Ohraničené a zároveň široké. Chránené a zároveň otvorené. Svetlé a zároveň uzemnené. Hra s protikladmi. To je umenie tvorby priestoru, ktorý pôsobí na dušu. "

Prečo sme ho zmenili na Aetheria?

Názov Priestor s dušou máme stále radi a používame ho naďalej na pomenovanie našich domčekov. Ale ukázalo sa, že nie je dostatočne výpovedný pre to, čo robíme. Ľudia si pod tým často predstavovali len jeden konkrétny produkt a nie celú filozofiu. Preto sme hľadali názov, ktorý by lepšie vystihol naše hodnoty a posolstvo.

Aetheria vznikla z potreby pomenovať to neviditeľné, ale pritom dôležité. Éter, či aether, je piaty prvok - esencia, ktorá spája všetko živé. V gréckej mytológii to bol jemný, božský vzduch. V starovekej vede to bol nositeľ svetla. V našej práci je to to, čo v priestore nie je vidno - ale cítiť to.

Aetheria je pre nás pokračovaním. Rozšírením. Je to stále priestor s dušou, ale v novom jazyku. Jemnejšom. Otvorenejšom. A ešte viac vedomom.